Netopiere - život nočných lovcov

Netopiere (Chiroptera), sú druhou najpočetnejšou skupinou cicavcov. Na svete je známych takmer 1200 druhov, pričom obývajú prakticky celú zemeguľu s výnimkou polárnych oblastí. Od ostatných cicavcov sa zásadne odlišujú svojou schopnosťou aktívneho letu, čo viedlo k vývoju ich obrovskej rozmanitosti a k vytvoreniu jedinečných adaptácií.

Netopiere sú živočíchy s prevažne nočnou aktivitou, niektoré druhy však vyletujú z úkrytov ešte pred súmrakom. V tme sa orientujú pomocou tzv. echolokácie. Vydávajú pre ľudské ucho nepočuteľné ultrazvuky a podľa ich ozveny dokážu určiť svoju polohu v priestore, rozpoznať okolité prekážky alebo lokalizovať prípadnú korisť. Všetky európske netopiere sa živia výhradne hmyzom, prípadne inými drobnými bezstavcovcami, napr. pavúkmi.

Životný cyklus netopierov v miernom pásme je veľmi rozmanitý a ešte výraznejšie ako pri iných živočíchoch sa v ňom odrážajú rozdielnosti štyroch ročných období. Celý rad druhov európskych netopierov je pritom silne viazaný aspoň v niektorých častiach roka na človeka, resp. jeho najrôznejšie stavby. Od konca apríla do augusta vytvárajú samičky netopierov zoskupenia, tzv. letné kolónie, v ktorých rodia a odchovávajú mláďatá. Pri niektorých druhoch netopierov (napr. netopier veľký a večernica malá) sa pritom tieto kolónie nenachádzajú nikde inde než na ľudských stavbách (najčastejšie podkrovia kostolov, zámkov alebo dutiny za obložením domov či na panelákoch). Zároveň sú netopiere v tomto období veľmi zraniteľné, pretože mláďatá sa rodia holé, slepé a neschopné letu. V úkryte zostávajú viac ako mesiac. Na jeseň sa kolónie rozpadávajú a netopiere sa presúvajú na zimné úkryty. V priebehu migrácií využívajú tzv. prechodné úkryty, ktorými opäť môžu byť ľudské obydlia (často sa dostanú do bytov alebo kancelárií). V tomto prípade sa objavujú aj iné druhy netopierov (napr. večernica pestrá), než ktoré nájdeme v podkroviach v priebehu leta.

V mesiaci október a november sa začínajú netopiere sťahovať do zimných úkrytov, ktorými sú predovšetkým rôzne pivnice, staré štôlne a jaskyne, ale pre niektoré druhy tiež medzery v panelových domoch (napr. raniak hrdzavý a večernica pestrá). Tu postupne upadajú do stavu tzv. hibernácie, kedy sa znižuje ich telesná teplota na úroveň teploty okolitého prostredia a spomaľujú všetky životné procesy. Aj v tomto období sú netopiere zraniteľné, keďže časté rušenie a tým aj prebudenie zo zimného spánku môže viesť k vyčerpaniu tukových zásob nutných k prežitiu v zime. Koncom apríla netopiere zimovisko opúšťajú a opäť sa presúvajú do letných úkrytov.

Je teda jasné, že netopiere sú veľmi synantropné živočíchy, t.j. živočíchy žijúce v blízkosti človeka. To prináša netopierom svoje výhody aj nevýhody. Bez úkrytov, ktoré im poskytujú ľudské stavby, by sa veľa druhov nemohlo rozšíriť do oblastí mierneho pásma. Zároveň sa však môžu stretávať záujmy človeka a potreby netopierov.

Netopiere – naši dobrí susedia alebo nepriatelia?

Veľa druhov netopierov vyskytujúcich sa na Slovenku využíva v priebehu svojho života najrôznejšie úkryty v ľudských stavbách. To sa bohužiaľ nie vždy stretáva s pochopením obyvateľov domov a prítomnosť netopierov nemusí byť vítaná. Či už je dôvodom strach spôsobený zakorenenými poverami, strach z prenosu chorôb, znečisťovania budovy trusom či rušenie. Väčšinou sa v týchto prípadoch ľudia snažia ďalšiemu výskytu netopierov v objekte zamedziť. Množstvo úkrytov netopierov je v posledných rokoch ohrozené rozsiahlymi rekonštrukciami a zatepľovaním budov, pričom dochádza nielen k ničeniu samotných úkrytov, ale často tiež k priamej likvidácii netopierov.

Netopiere sú pritom významnou súčasťou našej prírody a ich ekologický význam, aj keď nie je na prvý pohľad viditeľný, je nenahraditeľný. Dôvodom je ich unikátna adaptácia k aktívnemu letu a nočný spôsob života. Sú totiž jedinými živočíchmi, ktoré sú schopné loviť v noci hmyzích škodcov lesných porastov a poľnohospodárskych plodín, podobne ako vtáci vo dne. Naviac je známe, že netopiere sú schopné skonzumovať za jednu noc množstvo hmyzu zodpovedajúce až 100% ich vlastnej váhy. V severnej Amerike vypočítali, že jedna 150-kusová kolónia netopierov hnedých, ktoré sú príbuzné našej večernici prázdnej, pochytá za rok približne 1,3 milióna kusov hmyzu a významne tak ovplyvní jeho početnosť. Výskum v Španielsku ukázal, že prínos netopiera Leachovho v ochrane poľnohospodárskych plodín len vďaka zníženiu spotreby chemických insekticídov dosahuje viac než 21 eur na hektár.

Ako už bolo povedané, rýchly úbytok vhodných úkrytov je v súčasnosti jednou z hlavných príčin ohrozenia niektorých druhov netopierov. Zachovanie každého jednotlivého úkrytu má preto kľúčový význam z hľadiska ich ochrany. Ide len o to nájsť kompromis medzi záujmami človeka a potrebami netopierov.

Autor: Dr. Jan Zukal